Nefro-projekt Slovensko

Tetovanie je dnes bežnou súčasťou osobnej identity, módy a kultúrneho vyjadrenia. Medicína sa naň dlho pozerala najmä cez optiku lokálnych komplikácií: infekcie, alergické reakcie, granulomatózne zápaly, zhoršené hodnotenie kože alebo reakcie na pigmenty. Novšie údaje však otvárajú citlivejšiu otázku: môže mať tetovanie súvislosť aj s rizikom niektorých nádorov?

Podľa článku publikovaného na Medscape sa v posledných rokoch objavujú populačné štúdie, ktoré našli súvislosť medzi tetovaním a vyšším výskytom niektorých malignít, najmä lymfómov a kožných nádorov. Treba však povedať hneď na začiatku: zatiaľ nejde o dôkaz príčinnej súvislosti. Ide o pozorovaný epidemiologický signál, ktorý je potrebné ďalej overiť.

Tetovací pigment nezostáva iba v koži

Základný biologický fakt je dôležitý. Tetovací atrament nezostáva výlučne v mieste vpichu. Častice pigmentu sú pohlcované imunitnými bunkami a môžu byť transportované do lymfatického systému. Pigment sa následne môže ukladať v lymfatických uzlinách, kde pretrváva roky až desaťročia.

Tento jav je známy aj z klinickej praxe. Pri vyšetrení lymfatických uzlín možno niekedy nájsť pigmentáciu súvisiacu s tetovaním. Otázkou je, či dlhodobá prítomnosť týchto častíc môže mať biologické následky — napríklad chronickú imunitnú aktiváciu, zápal alebo inú zmenu mikroprostredia.

Zatiaľ nevieme, či takýto mechanizmus skutočne vedie k vzniku nádoru u ľudí. Vieme však, že je biologicky plausibilný a zaslúži si seriózny výskum.

Švédska štúdia: signál pri lymfómoch

Jednou z najväčších analýz bola švédska štúdia publikovaná v roku 2024 v časopise eClinicalMedicine. Autori skúmali vzťah medzi tetovaním a rizikom lymfómu.

Do analýzy bolo zahrnutých:

Tetovanie malo 21 % pacientov s lymfómom a 18 % kontrolných osôb. Po zohľadnení veku a faktorov životného štýlu mali tetovaní jedinci o 21 % vyššie relatívne riziko lymfómu.

Dôležitá vec: tento rozdiel nebol štatisticky významný. To znamená, že výsledok nemožno považovať za definitívny dôkaz zvýšeného rizika.

Zaujímavejšie boli údaje pri niektorých podtypoch lymfómov, najmä pri:

• difúznom veľkobunkovom B-lymfóme,
• folikulovom lymfóme.

Aj tu však platí, že štúdia ukázala asociáciu, nie kauzalitu.

Dánska štúdia dvojčiat: význam veľkosti tetovania

Ďalšie údaje priniesla dánska štúdia dvojčiat publikovaná v roku 2025. Tento dizajn je zaujímavý, pretože dvojčatá zdieľajú časť genetických a environmentálnych faktorov, čo môže pomôcť lepšie odlíšiť samotný vplyv sledovaného faktora.

Štúdia zahŕňala:

Na individuálnej úrovni mali tetovaní ľudia o 62 % vyššie riziko kožných nádorov, vrátane melanómu a spinocelulárneho karcinómu, v porovnaní s netetovanými osobami.

Významná bola aj veľkosť tetovania. Väčšie tetovania boli spojené:

Aj pri porovnaní v rámci párov dvojčiat zostávala asociácia medzi tetovaním a výskytom nádorov viditeľná. To naznačuje, že samotné spoločné genetické alebo rodinné faktory nemusia celý nález vysvetľovať.

Stále však nejde o definitívny dôkaz, že tetovanie spôsobuje rakovinu.

Možné biologické mechanizmy

Výskumníci zvažujú viacero mechanizmov, ktorými by tetovanie mohlo teoreticky ovplyvniť riziko nádoru.

1. Chronická aktivácia imunity

Pigment uložený v koži a lymfatických uzlinách môže dlhodobo stimulovať imunitný systém. Chronická nízkostupňová zápalová odpoveď je jedným z mechanizmov, ktoré sa všeobecne spájajú s karcinogenézou.

Nie je však dokázané, že práve tento proces po tetovaní spôsobuje u ľudí lymfóm alebo kožné nádory.

2. Chemické zloženie atramentov

Tetovacie farby môžu obsahovať komplexné chemické zmesi. V analýzach boli opísané látky ako:

• kadmium,
• olovo,
• nikel,
• chróm,
• azo farbivá,
• polycyklické aromatické uhľovodíky.

Niektoré z týchto látok sú známe alebo suspektné karcinogény. Azo farbivá sa navyše môžu časom rozkladať na toxické zlúčeniny.

3. Nanočastice

V tetovacích atramentoch boli zistené aj ultrajemné nanočastice. Tie môžu prechádzať bunkovými bariérami, šíriť sa v organizme a ukladať sa v lymfatických uzlinách.

V experimentálnych modeloch sa nanočastice spájajú s oxidačným stresom, poškodením buniek a zmenami imunitnej odpovede. Prenos týchto nálezov na reálne riziko u človeka je však neistý.

Problém zmätočných faktorov

Pri hodnotení takýchto štúdií treba byť prísny. Tetovanie môže súvisieť s viacerými faktormi, ktoré samy osebe ovplyvňujú zdravotné riziko.

Medzi možné zmätočné faktory patria:

Preto je možné, že časť pozorovaného rizika nesúvisí priamo s tetovaním, ale s inými sprievodnými faktormi. Práve preto nemožno z dostupných údajov robiť jednoduchý záver, že tetovanie spôsobuje lymfóm alebo rakovinu kože.

Čo z toho vyplýva pre pacienta

Pacientom netreba podsúvať paniku. Súčasné dáta nehovoria, že každý človek s tetovaním má významne zvýšené riziko nádoru. Hovoria niečo triezvejšie: objavil sa signál, ktorý si zaslúži ďalšie skúmanie.

Rozumné odporúčania sú praktické:

• vyberať si profesionálne tetovacie štúdio s hygienickým štandardom,
• zaujímať sa o kvalitu a pôvod používaných atramentov,
• vyhýbať sa tetovaniu cez znamienka a podozrivé kožné lézie,
• sledovať zmeny kože v tetovanej aj netetovanej oblasti,
• pri pretrvávajúcom zväčšení lymfatických uzlín vyhľadať lekára,
• pri nových, meniacich sa alebo krvácajúcich kožných prejavoch absolvovať dermatologické vyšetrenie.

Osobitnú opatrnosť by mali zvážiť ľudia s prekonaným lymfómom, výraznou imunosupresiou, kožnými prekancerózami alebo opakovanými kožnými nádormi.

Praktický záver

Tetovanie je viac než povrchová kožná úprava. Pigment môže pretrvávať v organizme, putovať do lymfatických uzlín a byť dlhodobo prítomný v kontakte s imunitným systémom.

Dostupné štúdie naznačujú možnú asociáciu medzi tetovaním a vyšším rizikom niektorých nádorov, najmä lymfómov a kožných nádorov. Zatiaľ však nepreukazujú príčinnú súvislosť.

Najrozumnejší postoj je preto ani panika, ani bagatelizovanie. Tetovanie by sa malo vnímať ako forma dlhodobej biologickej expozície. Kým nebudeme mať kvalitnejšie dáta, platí jednoduché pravidlo: informované rozhodnutie, kvalitné farby, bezpečný postup a pozorné sledovanie kože aj lymfatických uzlín.

Zdroj: Tattooing Linked to Lymphoma and Skin Cancer Risk, Medscape / Univadis (preložené z El Médico Interactivo), 2026. Dostupné na: medscape.com