Nefro-projekt Slovensko

Prečo sa o CKM hovorí častejšie

Kardiovaskulárno-renálno-metabolický (CKM) syndróm predstavuje rámec, ktorý má pomôcť prepojiť tri často „oddelené“ oblasti starostlivosti: kardiovaskulárne riziko, metabolické faktory a obličkové poškodenie. Článok na Medscape zdôrazňuje, že aj keď sa CKM rýchlo presadzuje a existujú naň prvé odporúčania, bežná prax naráža na staré zvyky a fragmentované myslenie.

V článku sa spomína päť typických chýb, ktoré môžu viesť k tomu, že sa u pacientov s rizikom CKM mešká diagnostika aj intervencia.

Chyba č. 1: Vynechanie testu uACR

Pomer albumínu ku kreatinínu v moči (uACR) je základný prediktor rizika a skríning albuminúrie je podľa nových odporúčaní indikovaný u pacientov s hypertriglyceridémiou, hypertenziou, metabolickým syndrómom alebo s diabetom 2. typu.

Praktický problém, na ktorý autor článku upozorňuje, je „nízka frekvencia“ vykonávania testu uACR: analýzy ukazujú, že veľká časť pacientov z rizikových skupín test uACR nedostala. Z nefrologického pohľadu je to dôležité najmä preto, že rastúce hodnoty uACR sú kontinuálne spojené s rizikom progresie chronického ochorenia obličiek a s kardiovaskulárnou mortalitou, pričom riziko sa môže objavovať aj pri relatívne nízkych hodnotách.

Čo robiť v ambulancii a na oddelení: Nastaviť pracovné postupy tak, aby systém automaticky ponúkal uACR v rizikových situáciách CKM. Ak v elektronickej zdravotnej dokumentácii nie je „laboratórny panel CKM“ alebo štandardizovaný postup, je praktické požiadať o jeho doplnenie. Automatizácia znižuje pravdepodobnosť, že sa test pri zaneprázdnenosti „preklikne“.

Chyba č. 2: Ignorovanie štádia 0

Článok pracuje so stupňovaním CKM od štádia 0 po štádium 4. Štádium 0 zahŕňa dospelých bez identifikovaných rizikových faktorov CKM.

Podstatné je, že „bez rizikových faktorov“ neznamená „bez budúceho rizika“. Čím skôr sa začnú preventívne opatrenia a edukácia, tým väčší je priestor na intervenciu skôr, než pacient prejde do vyšších štádií, kde sa kumuluje kardiovaskulárne aj renálne riziko.

Čo robiť: Pri mladších pacientoch (najmä ak sú riziká ešte nenápadné) zaradiť preventívne prvky podľa AHA „Life’s Essential 8“ a komunikáciu o CKM ako súčasť edukácie. V praxi ide o to, aby nefrologicky relevantné riziká boli zachytené včas a aby sa pacientovi nastavila „dráha“ prevencie.

Chyba č. 3: Návrat k izolovanému (silo) prístupu

Článok na Medscape stavia do kontrastu „starý svet“ silného oddelenia diagnóz a „nový svet“ CKM ako jednotnej mentálnej mapy. Vďaka tomu sa dá jednoduchšie predpisovať liečba s viacerými účinkami.

Autori spomínajú, že rámec CKM má umožniť predpisovať terapiu s viacerými cieľmi (multitarget), ktorá súčasne rieši kardiovaskulárne, metabolické aj renálne riziko (napríklad liekové triedy ako agonisty GLP-1 receptorov alebo inhibítory SGLT2). Cieľom nie je len „nový názov“, ale aj zmena spôsobu, ako sú poskytovatelia ochotní kombinovať intervencie.

Čo robiť: V bežnej praxi si z odporúčaní vytvoriť vlastný zoznam „prvých úvah“. Článok odporúča začať pri vhodných pacientoch úvahou o agonistoch GLP-1 receptorov a/alebo inhibítoroch SGLT2 a zvažovať aj ďalšie liečebné postupy cielené na riziko.

Chyba č. 4: Predpoklad, že pacient si GLP-1 nemôže dovoliť

Jedna z častých bariér nie je klinická, ale logistická a systémová. Článok priamo pomenúva, že časť lekárov vníma lieky GLP-1 ako „nedostupné“, a nie ako realistickú voľbu pre konkrétneho pacienta.

Čo robiť: Držať GLP-1 v zozname možností a aktívne hľadať dostupné zľavové programy a cesty, ktoré umožnia liečbu začať. V praxi to znamená aj to, že pacientovi sa neopakuje len odmietavá veta, ale že sa podniknú kroky smerom k získaniu dostupnej liečby.

Chyba č. 5: Nechať sa zastaviť zamietnutím poistného krytia

Indikácie aj podmienky úhrad sa môžu meniť. Článok upozorňuje, že ak je žiadosť zamietnutá, riešenie nemusí byť „koniec“. Niekedy môže k schváleniu viesť zmena prístupu, iné (viackritériové, „multi-kondičné“) zdôvodnenie alebo odlišné posúdenie ochorenia.

Čo robiť: Sledovať, pri ktorých kombináciách diagnóz a pacientskych profiloch poisťovňa (plán) kryje liečbu, a pri zamietnutí sa nebáť znova overiť podmienky. Praktický apel: pýtať sa poisťovne či poskytovateľa krytia, či je možné získať liek pre konkrétneho pacienta, a neuzatvárať to po prvom zamietnutí.

Zhrnutie pre nefrologickú prax

Ak sa má CKM syndróm premeniť z konceptu do rutiny, rozhodujúce je prepojiť pracovné postupy (najmä skríning uACR), načasovanie intervencií (vrátane štádia 0) a mentálny model starostlivosti (od izolovaného prístupu „diagnóza za diagnózou“ ku kombinovanej, rizikovo riadenej terapii). V systéme, kde môžu byť prekážky v dostupnosti liečby, je dôležitá aj aktívna práca s úhradovými podmienkami.

Zdroj: Lisa O’Mary, 5 Critical Mistakes Doctors Make in Managing CKM, Medscape (2026). Link na zdroj.