Nefro-projekt Slovensko

Výživové odporúčania sa v posledných rokoch menili a často si navzájom odporovali. V rozhovore pre Medscape sa na túto tému pozrie autoritatívny pohľad z kardiológie: ako majú ľudia čítať dietetické usmernenia, čo je na nich najsilnejšie podložené dôkazmi a prečo sa čoraz viac hovorí o prístupe „plant-forward" – teda viac rastlinných potravín, menej živočíšnych.

AHA: dôraz na zdravie srdca cez rastlinnú stravu, vlákninu a mikrobióm

Podľa doc. dr. Kima Williamsa (kardiológ, bývalý prezident ACC) je odporúčanie AHA v jadre dlhodobý trend, ktorý sa postupne opiera o narastajúci objem dát. Kľúčové argumenty sú:

• Substitučný efekt: keď pri rastlinnej strave nahrádzate potraviny, ktoré sú pre kardiovaskulárne riziko nepriaznivé, samotná zmena skladby stravy znižuje riziko.
• Mikrobióm a zápal: vláknina z rastlinných potravín mení zloženie črevných baktérií a môže znižovať zápalové mechanizmy spájané s aterosklerózou a kardiometabolickými ochoreniami.
• Konzistentnosť s klinickými dôkazmi: rozhovor spomína súvislosti s regresiou plaku (napr. pri liečbe znižujúcej LDL cholesterol) a argumentuje, že whole-food rastlinná strava má schopnosť zlepšovať rizikové faktory, ako sú lipidy aj zápal.

Williams pripomenul aj historickú „cestu" odporúčaní AHA a ACC, pričom zdôraznil, že súčasné odporúčanie je podľa neho v súlade s tým, čo ukazujú dlhodobé dáta v oblasti výživy „ako lieku".

Ako do toho vstupujú americké dietetické odporúčania a otázka „viac bielkovín"

V rozhovore sa rieši rozpor medzi tým, čo ľudia počujú z federálnych dietetických odporúčaní, a tým, čo odporúča kardiologická komunita.

Zaznieva bežná otázka pacientov: „Nepotrebujem viac bielkovín?" Williams reaguje, že pre verejnosť je ťažké prejsť všetky štúdie, ale keď sa dá literatúra zmysluplne zhrnúť, obraz je opäť plant-forward.

Zároveň upozorňuje, že sa v USA menili dôrazy – napríklad na nasýtené tuky, cukry a rafinované obilniny. Podľa neho boli v niektorých obdobiach závery z finálnych odporúčaní menej konzistentné s tým, na čo upozorňovali odborné poradné skupiny. Williams spomína aj negatívne následky „dôrazu na živočíšne bielkoviny", pričom ako príklady uvádza chronické ochorenie obličiek a dnu ako klinické stavy, ktoré sa podľa neho viažu na vyššiu spotrebu živočíšnych bielkovín. (V rozhovore ide o interpretáciu a argumentáciu, nie o detailné rozobratie všetkých kauzálnych dôkazov.)

Ultra-spracované potraviny: kde sa zhodujú obe prúdy

Jedna z tém, ktoré v rozhovore výrazne vystupujú, je zhoda na tom, že ultra-spracované potraviny treba z jedálnička obmedziť, ideálne eliminovať.

Zároveň sa pridáva praktické odporúčanie, ako rozlišovať „zdanlivo zdravé" výrobky: aj keď existujú spracované potraviny, ktoré nemusia byť automaticky zlé, človek má byť selektívny. Williams navrhuje zjednodušený rámec – pozerať sa na parametre typu nasýtené tuky, sodík, cukry a vláknina a produkty s nepriaznivými hodnotami obmedziť.

Dôležité je aj rozlíšenie sacharidov na úrovni kvality:

• Celé potraviny a celozrnné obilniny sú konzistentne spájané s lepším zdravotným dopadom.
• Rafinované zdroje (biela múka, biela ryža, biele cestoviny) je vhodné nahrádzať celozrnnými verziami.

„Food deserts" a praktická rovina: prístupnosť potravín a systémový problém

Ďalšia téma je prístup k zdravým potravinám. O'Donoghue aj Williams tvrdia, že bez dostupnosti v lokalite a bez funkčného „potravinového prostredia" je ťažké očakávať, že ľudia budú robiť ideálne rozhodnutia.

Williams používa úmyselný slovný kontrast „food desserts" namiesto „food deserts" – pointa je, že:

• zdravotnícky systém rieši choroby liekmi a procedúrami,
• potravinový systém však často funguje tak, aby predával to, čo sa kupuje,
• preto treba meniť aj podmienky – dostupnosť ovocia, zeleniny a celozrnných produktov v školách aj v komunitách.

Čo si z toho odniesť

Rozhovor posúva jednu hlavnú myšlienku: moderné dietetické odporúčania pre zdravie srdca sa zbiehajú smerom k výžive, ktorá je „plant-forward", znižuje ultra-spracované potraviny a uprednostňuje vlákninu, celé potraviny a celozrnné sacharidy.

Zároveň uznáva, že bez reálnej dostupnosti zdravých potravín zostáva odporúčanie pre veľkú časť populácie len na papieri. Lekári majú venovať výžive viac pozornosti, no zároveň sa musia meniť aj systémové bariéry.

Zdroj: Medscape, rozhovor k výživovým smerniciam a „plant-forward" prístupu. Kliknite sem.