Nefro-projekt Slovensko

Pandémia COVID-19 mohla u mnohých ľudí vyvolať „krízový" nárast problémov s obličkami. Podľa štúdie na viac než 3 miliónoch pacientov publikovanej v časopise Communications Medicine mali ľudia po COVID-19 vyššie riziko viacerých komplikácií v porovnaní s obdobím po chrípke: akútne poškodenie obličiek (AKI), vznik alebo zhoršenie chronického ochorenia obličiek (CKD) a tiež vyššie riziko progresie k zlyhaniu obličiek.

Tento článok prináša praktickejšie pohľady v podobe Q&A, kde nefrológ vysvetľuje, kto je najviac ohrozený, ako rýchlo sa môžu objaviť komplikácie a prečo je dôležité na obličky myslieť aj po „prekonaní" infekcie.

Pre koho je riziko najvyššie

Najväčší podiel komplikácií sa týka pacientov so závažným priebehom COVID-19, ale riziko nie je obmedzené len na túto skupinu. O problémoch s obličkami môže hovoriť aj to, že sa AKI v údajoch spomína najmä v prvých šiestich mesiacoch po infekcii SARS-CoV-2.

CKD býva často bezpríznakové: podľa článku sa až u veľkej časti pacientov neprejaví „viditeľne", kým sa nezachytí pri bežných laboratórnych testoch. Typicky sa pritom pri CKD môžu odhaliť napríklad diabetická nefropatia, obezitná glomerulopatia alebo poškodenie obličiek pri hypertenzii.

Aké ochorenia obličiek môže COVID-19 spustiť alebo zhoršiť

Infekcia nerobí vždy jednu jedinú diagnózu. Spektrum je široké: od akútneho poškodenia obličkových kanálikov až po rôzne zápalové a imunitne sprostredkované glomerulové ochorenia. Časť prípadov sa môže prejaviť agresívnejšími formami glomerulárneho poškodenia.

Článok zároveň zdôrazňuje, že častejšie ide o situácie, keď má človek už určitú zraniteľnosť alebo predispozíciu, a infekcia pôsobí ako spúšťač. Ako príklad spomína zvýšenú náchylnosť pri niektorých genetických variantoch (APOL1) a súvis s tzv. COVID-19-asociovanou nefropatiou.

Kedy sa môžu objaviť problémy po infekcii

Načasovanie nie je rovnaké u všetkých. U niektorých pacientov sa prejavy môžu objaviť skoro, u iných sa imunitná odpoveď môže „ťahať" v čase a klinické problémy sa môžu rozvinúť v priebehu týždňov až mesiacov. V časti prípadov môže dôjsť aj k úplnému návratu funkcie, keď imunitná aktivita utíchne.

Kto by mal byť cielenejšie sledovaný

Článok odporúča, aby klinici zostali pozorní aj pri anamnéze COVID-19. Prakticky sa uvádza sledovanie močového nálezu:

• spot močový pomer albumín/kreatinín (UACR), ktorý zachytí aj subtílnejšiu mikroalbuminúriu,
• a popri tom detailná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie, vrátane sledovania nového alebo zhoršujúceho sa tlaku krvi, diabetu a aj jemného, pretrvávajúceho poklesu funkcie obličiek v bežných kontrolných laboratórnych testoch.

Dôležitý je aj rodinný výskyt ochorení obličiek, kde môže byť na mieste úvaha o genetickom posúdení v selektovaných situáciách.

Prečo je skoré nefrologické vyšetrenie také podstatné

Ak sa problém zachytí včas, môže to znamenať rozdiel medzi „manažovateľnou" chronickou situáciou a progresiou k zlyhaniu obličiek. Článok zdôrazňuje, že liečebné možnosti sa v posledných rokoch výrazne rozšírili a skorý kontakt s nefrológom môže pacientovi zabezpečiť prístup k terapiám, k liečbe komplikácií a v niektorých diagnózach aj k intervenciám, ktoré menia dlhodobé výsledky.

Nestačí len štandardná podporná liečba

Základ v manažmente CKD tvoria aj tradičné skupiny liekov (RAAS inhibítory, SGLT2 inhibítory, GLP-1 agonisty a MRA), ale článok upozorňuje, že rozhodujúce je aj pochopenie príčiny CKD. Ak je etiológia nejasná, má byť nižší prah na doplnenie vyšetrení, vrátane úvahy o biopsii obličiek, najmä ak je prítomná významná proteinúria a nie je jasná diabetická genéza.

Ako dlho sledovať pacientov s komplikáciami po COVID-19

Kľúčová je kontinuita starostlivosti. Ide o dlhodobé ochorenie a výsledky môžu byť lepšie, keď pacient zostáva v pravidelnom, dlhodobo vedenom režime: kontrolné odbery, adherencia k liekom, úpravy životného štýlu.

Dôležitý je aj kardiovaskulárny aspekt, pretože fyzická kondícia a celkové zdravie často významne ovplyvňujú priebeh CKD.

Vplyv aktuálnych variantov COVID-19

Článok uvádza, že súčasné kmene zvyčajne nevedú k takému rozsiahlemu renálnemu poškodzovaniu ako niektoré skoršie varianty počas vrcholu pandémie. Dopad sa zdá byť vo všeobecnosti miernejší, podobne ako sa mení správanie vírusov v čase. Napriek tomu vzhľadom na veľký počet infekcií na populácii aj malé zvýšenie individuálneho rizika môže znamenať reálne zdravotné zaťaženie, najmä u ľudí s chronickými ochoreniami.

Zdroj: Infectious Disease Advisor (Renal and Urology News) – „COVID-19 and Kidney Health Effects". Link na zdroj.

Upozornenie: Tento článok bol osobne spracovaný aj s pomocou rozličných nástrojov tzv. umelej inteligencie (AI).