Nefro-projekt Slovensko

Často sa stáva, že po veľkých odborných kongresoch (ERA) máme pocit „bolo toho veľa“, no v ambulancii potrebujeme rýchlo určiť, čo z toho má praktický dosah. Tento post-kongresový materiál uvádza highlights so zameraním na manažment kardiovaskulárneho rizika, transplantáciu, dialýzu a chronické ochorenie obličiek (CKD). To je dobrý rámec na tvorbu vlastného „post-kongresového“ protokolu pre nefrologickú prax.

Nižšie rozoberám, ako by mal vyzerať prenos týchto tém do každodenného rozhodovania. Materiál je zámerne rámcový: konkrétne štúdie, dávky a presné odporúčania si treba overiť priamo v zázname z kongresu — tu sa sústredím na to, ako highlights preniesť do praxe.

1) Kardiovaskulárne riziko pri CKD: z „renálneho rizika“ sa stáva CKM prístup

Pri CKD je kardiovaskulárne riziko často dominantné a rozhodnutia nie sú len o eGFR. V post-kongresovom duchu je užitočné zadefinovať si v praxi tri veci:

1. Ktorý pacient je „KV dominantný“? Nielen podľa diagnózy, ale aj podľa klinických znakov (anamnéza KV príhod, krvný tlak, albuminúria, priebeh ochorenia, metabolické faktory).
2. Čo je cieľ a ako ho budem sledovať? Aj keď sa ciele medzi pracoviskami líšia, dôležité je, aby sa nefrológ nestratil v reťazci meraní a liekov a mal vlastnú logiku sledovania (follow-upu).
3. Kde je rozhodovanie najčastejšie „rozbité“ medzi odbormi? Typicky ide o koordináciu medzi nefrológiou, diabetológiou a kardiológiou, aby pacient nemal paralelné, ale nekonzistentné plány.

Prakticky: v ambulancii je dobré vytvoriť „CKD-KV check“ pre každú kontrolu, ktorý sa neopiera len o laboratóriá, ale aj o komorbiditu a rizikový profil.

2) Transplantácia: od jednotlivých príhod k systému sledovania a prevencie

V oblasti transplantácie býva najväčší prínos kongresových highlightov v dvoch typoch tém:

• monitorovanie (čo a ako často, čo je „varovný signál“),
• prevencia (infekcie, metabolické komplikácie, dlhodobé riziko funkcie štepu).

Post-kongresový prístup by preto mal viesť k jednoduchým zmenám protokolu, napríklad:

• spresnenie, čo presne sa hodnotí pri zhoršení (neuspokojiť sa len s „trendom“ kreatinínu),
• jasné „rozhodovacie body“, kedy eskalovať (pacient, laboratóriá, zobrazovanie, biopsia alebo iná diagnostika podľa lokálneho algoritmu).

3) Dialýza: kvalita liečby nie je len dávka, ale aj výsledok a bezpečnosť

Pri dialýze často chceme „čo najviac“ parametrov, no klinicky rozhodujú:

• stabilita pacienta (interdialytické ťažkosti, hypotenzné epizódy, tolerancia),
• bezpečnosť a riziká (infekcie, vaskulárny prístup, elektrolytové výkyvy),
• dlhodobé ciele (hospitalizácie, nutričný stav, anémia, minerálovo-kostný metabolizmus).

Ak sa highlights z ERA v týchto oblastiach potvrdzujú, post-kongresovo odporúčam prepracovať protokol na dialyzačnom lôžku tak, aby:

• bolo jasné, ktoré parametre sú „actionable“ (vyžadujú zásah),
• bolo jasné, čo je prvá línia úpravy (a čo nie),
• a aby dialyzačný tím a nefrologický tím komunikovali v tej istej logike.

4) CKD: ako zabrániť tomu, aby sa sledovanie zmenilo na samoúčelné meranie

Pri CKD je najčastejšia chyba „meriam všetko, ale neviem, čo to mení“. Post-kongresová disciplína by mala viesť k otázkam:

• Ktoré výsledky sú pre mňa signálom na zmenu terapie?
• Kedy opakujem vyšetrenie a s akým cieľom?
• Čo robím, keď sa cieľ nedarí (a nielen „čakám na ďalšiu kontrolu“)?

Práve tu má nefrológ najväčší vplyv: v pretavení dát do rozhodovania.

Zdroj: „Post-Kongress: ERA 2026“, STREAMED UP / NephroLive (2026). Link na zdroj (video).