Nefro-projekt Slovensko

Moderné antidiabetiká a antiobezitiká zo skupiny agonistov GLP-1 receptorov priniesli výrazný pokrok v liečbe diabetu 2. typu, obezity aj kardiorenálnej ochrany. V perioperačnej medicíne však otvorili praktickú otázku: majú sa pred plánovaným výkonom vysadiť, alebo je bezpečnejšie v liečbe pokračovať?

Agonisty GLP-1 receptorov, medzi ktoré patria napríklad semaglutid, liraglutid, dulaglutid či tirzepatid s účinkom na inkretínový systém, znižujú glykémiu, tlmia chuť do jedla a podporujú redukciu hmotnosti. Ich účinok na tráviaci trakt však môže byť významný aj z pohľadu anestéziológie. Spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka, čím môžu u niektorých pacientov zvyšovať objem reziduálneho žalúdočného obsahu pred anestéziou.

Prečo je to dôležité pred operáciou?

Pri celkovej anestézii je jednou z obáv aspirácia žalúdočného obsahu do dýchacích ciest. Ide síce o zriedkavú komplikáciu, no potenciálne závažnú. Práve preto sa pred operačnými výkonmi dodržiavajú pravidlá predoperačného hladovania.

Novšie údaje ukazujú, že pacienti liečení GLP-1 agonistami môžu mať vyšší reziduálny objem žalúdka. Tento efekt sa pozoruje pri krátkodobo aj dlhodobo pôsobiacich prípravkoch, pričom výraznejší môže byť pri dlhodobo pôsobiacich liekoch podávaných raz týždenne. Zaujímavé je, že spomalené vyprázdňovanie žalúdka môže pretrvávať aj viac ako 7 dní po prerušení liečby.

Riziko môže byť vyššie najmä:

• pri vyšších dávkach,
• počas úvodnej titrácie dávky,
• u pacientov s gastrointestinálnymi príznakmi,
• pri diabetickej autonómnej neuropatii,
• pri súbežnom užívaní liekov spomaľujúcich motilitu tráviaceho traktu, napríklad opioidov.

Vyšší objem žalúdka neznamená automaticky vyššiu aspiráciu

Kľúčový problém spočíva v tom, že vyšší reziduálny objem žalúdka síce bol opakovane popísaný, ale jednoznačný nárast klinicky potvrdených aspirácií sa zatiaľ nepreukázal.

Aspirácia pri modernej anestézii zostáva zriedkavá, s odhadovanou incidenciou približne 0,05 až 0,20 %. Viaceré metaanalýzy nepreukázali jasné zvýšenie rizika aspirácie u pacientov užívajúcich GLP-1 agonisty, hoci žalúdočný objem môže byť vyšší. Niektoré práce naznačujú možný nárast rizika, ale dôkazy sú zatiaľ limitované a metodicky rôznorodé.

Má zmysel liečbu pred operáciou prerušiť?

Staršie odporúčania navrhovali vysadiť denné prípravky približne 24 hodín pred výkonom a týždenné prípravky niekoľko dní pred operáciou. Tento prístup sa však v súčasnosti prehodnocuje.

Dostupné údaje totiž neukazujú jasný vzťah medzi dĺžkou prerušenia liečby a poklesom reziduálneho žalúdočného objemu. Stabilizácia vyprázdňovania žalúdka môže trvať niekoľko týždňov, nie iba niekoľko dní. Navyše neexistuje presvedčivý dôkaz, že krátkodobé vysadenie GLP-1 agonistu pred výkonom reálne znižuje výskyt aspirácie.

Na druhej strane vysadenie liečby môže mať svoje nevýhody:

• zhoršenie glykemickej kontroly,
• potrebu úpravy antidiabetickej liečby,
• stratu časti kardiovaskulárneho a renálneho benefitu,
• vyššiu organizačnú záťaž pre pacienta aj lekára.

Pre nefrologickú prax je tento aspekt mimoriadne dôležitý. Mnohí pacienti s diabetom 2. typu, chronickou chorobou obličiek, obezitou a vysokým kardiovaskulárnym rizikom môžu z GLP-1 liečby profitovať. Automatické vysadzovanie bez individuálneho posúdenia preto nemusí byť optimálne.

Predlžovať hladovanie? Zatiaľ nie

Aktuálne dôkazy nepodporujú rutinné predlžovanie predoperačného hladovania u pacientov užívajúcich GLP-1 agonisty. Dlhšie hladovanie nemusí zlepšiť vyprázdňovanie žalúdka a môže viesť k dehydratácii, nauzee, úzkosti a celkovému diskomfortu.

Štandardné pravidlá predoperačného hladovania by sa mali dodržiavať, pokiaľ nie je podozrenie na gastroparézu alebo iný klinicky významný problém s vyprázdňovaním žalúdka.

Úloha ultrazvuku žalúdka

Jedným z praktických riešení môže byť predoperačná ultrasonografia žalúdka. Ide o neinvazívne vyšetrenie, ktoré umožňuje zhodnotiť obsah žalúdka krátko pred výkonom. Ak je nález rizikový alebo nejasný, anestéziológ môže upraviť stratégiu, napríklad zvoliť rýchlu sekvenčnú indukciu, zvýšené aspiračné opatrenia alebo preferovať regionálnu anestéziu, ak je to vhodné.

Súčasný trend: individuálne rozhodovanie

Novšie odporúčania zdôrazňujú personalizovaný prístup. Francúzske odborné odporúčania z roku 2025, pripravené anestéziologickou a diabetologickou odbornou spoločnosťou, neodporúčajú rutinné vysadenie dlhodobo pôsobiacich GLP-1 agonistov do 7 dní pred operáciou u nízkorizikových pacientov.

Rozhodovanie by malo zohľadniť:

• typ GLP-1 lieku a dávkovací režim,
• fázu liečby, najmä titráciu dávky,
• prítomnosť nauzey, vracania, pocitu plnosti alebo iných príznakov gastroparézy,
• diabetickú neuropatiu,
• obezitu a pridružené ochorenia,
• súbežnú liečbu ovplyvňujúcu motilitu tráviaceho traktu,
• typ výkonu a plánovaný spôsob anestézie.

Praktický záver

GLP-1 agonisty pred operáciou nemožno posudzovať jednoduchým pravidlom „vysadiť všetkým" alebo „pokračovať u všetkých". Dôkazy naznačujú zvýšený reziduálny žalúdočný objem, ale zatiaľ nepreukazujú jednoznačné zvýšenie výskytu aspirácie. Krátkodobé prerušenie liečby nemusí spoľahlivo odstrániť riziko, no môže zhoršiť metabolickú stabilitu pacienta.

Najrozumnejším prístupom je individuálne zhodnotenie rizika v spolupráci anestéziológa, diabetológa, internistu, prípadne nefrológa. U nízkorizikových pacientov môže byť pokračovanie v liečbe primerané. U pacientov s príznakmi gastroparézy, počas titrácie dávky alebo pri ďalších rizikových faktoroch je vhodné zvážiť špecifické anestéziologické opatrenia, prípadne ultrazvukové posúdenie žalúdka.

Zdroj: Spracované podľa Medscape, článok „GLP-1 Drugs and Surgery: Stop or Continue?", 2026.