Nefro-projekt Slovensko

V posledných rokoch sa dostupnosť agonistov GLP-1 receptorov výrazne zjednodušila. Perorálne prípravky a rýchly prístup cez telemedicínske siete zvyšujú pravdepodobnosť, že o tieto lieky požiadajú aj ľudia mimo okruhu pacientov, pre ktorých sú určené. Medzi odborníkmi sa opakovane objavujú obavy, že časť žiadostí o GLP-1 môže súvisieť s nedostatočným zhodnotením porúch príjmu potravy alebo so skrytou anamnézou, ktorá sa pri „rýchlych“ predpisoch neodhalí.

Nasledujúci prehľad zhŕňa, na čo upozorňujú klinici, a ponúka praktický rámec, ako k indikácii GLP-1 pristupovať obozretne.

Prečo sa o tom diskutuje

Agonisty GLP-1 receptorov sú schválené pre pacientov s diabetom mellitus 2. typu a pre vybrané kategórie pacientov s obezitou alebo nadváhou so sprievodnými komorbiditami. Pribúdajú však predpisy pre ľudí, ktorí tieto typické indikácie nespĺňajú. Podľa analýzy trendov v retailových lekárňach sa podiel takýchto predpisov zvýšil zo 4,5 % v roku 2018 na 17 % v roku 2023.

Obavy nie sú iba teoretické. Odborníci zdôrazňujú najmä tri okruhy problémov:

1. Dopyt „kvôli vzhľadu“ alebo „ešte trochu“, hoci pacient už má hmotnosť v pásme, kde ďalšie znižovanie neprináša medicínsky prínos.
2. Nedostatočná identifikácia porúch príjmu potravy alebo ich rizikových vzorcov, ktoré môžu byť pre pacienta citlivé a v ním uvádzanej anamnéze nemusia byť spomenuté.
3. Riziko škôd pri nevhodne stanovenom cieli chudnutia – napríklad nadmerná redukcia hmotnosti či strata svalovej hmoty; v citovanej literatúre sa spomína aj pankreatitída.

Kde hľadať varovné signály v anamnéze

V praxi sa ukazuje, že pri posudzovaní vhodnosti GLP-1 nestačí hodnotiť len index telesnej hmotnosti (BMI) a „cieľovú hmotnosť“. Kľúčové je cielene sa pýtať na vzorce správania okolo jedla a na vnímanie vlastného tela.

Ako varovné signály sa opakovane uvádzajú napríklad:

• túžba schudnúť aj po dosiahnutí zdravej cieľovej hmotnosti („len ešte kúsok“),
• snaha dosiahnuť výlučne estetický cieľ,
• nepriznaná alebo skrytá anamnéza poruchy príjmu potravy, prípadne neochota hovoriť o minulých epizódach,
• epizódy prejedania sa, purgatívneho správania (vracanie, preháňadlá) alebo reštrikcie a rigidné „pravidlá“ okolo jedla,
• výrazný strach z priberania a pretrvávajúce mentálne zaujatie jedlom (v anglickej literatúre označované ako „food noise“),
• požiadavka na rýchlu redukciu bez zjavnej medicínskej potreby.

Niektorí klinici považujú za praktické viesť rozhovor tak, aby sa ťažisko prenieslo z kozmetického cieľa na otázku metabolického zdravia a celkovej prevencie. Skúsenosť naznačuje, že takéto prerámcovanie cieľa dokáže u časti pacientov znížiť tlak na to, aby „len schudli“.

Skríning: čo má zmysel a ako ho robiť

Viacerí lekári pred predpísaním GLP-1 vyžadujú vyšetrenie porúch príjmu potravy alebo aspoň posúdenie ich rizika.

1. Systematická anamnéza pri každom začiatku liečby

Podľa jedného z opísaných prístupov lekár zisťuje napríklad to, či pacient zažíval stratu kontroly pri jedení a či mal v minulosti poruchu príjmu potravy. Pri pozitívnej odpovedi sa dopĺňa validovaný skríning.

2. Využitie skríningových nástrojov (napríklad BEDS-7)

Z konkrétnych nástrojov sa uvádza dotazník Binge Eating Disorder Screener-7 (BEDS-7); ďalšie nástroje sú dostupné prostredníctvom organizácie National Eating Disorders Association.

Zároveň platí, že hoci sa časť lekárov opiera o formálne nástroje, veľký význam má aj „realistická klinická reč“ – podrobná anamnéza celoživotných vzorcov správania a obáv týkajúcich sa vnímania vlastného tela.

3. Rozhovor o nutričnej realite pri potlačení chuti do jedla

Ak sa liečba GLP-1 už začne, treba počítať s praktickým problémom: potlačenie chuti do jedla môže pacientovi s rizikovým správaním sťažiť príjem dostatočného množstva bielkovín, a tým prispieť k strate svalovej hmoty. Preto sa odporúča aktívna nutričná edukácia a podľa kontextu pacienta aj zapojenie psychológa či dietológa.

Kedy byť obzvlášť opatrný

Nevhodné používanie sa podľa skúseností lekárov objavuje častejšie v niektorých skupinách. Z klinickej praxe vyplýva najmä:

• ženy v strednom veku, ktoré už schudli a chcú znížiť hmotnosť ešte o „posledných pár kilogramov“,
• pacienti s už preukázanou anamnézou poruchy príjmu potravy alebo s výraznými prejavmi rizikového správania,
• situácie, v ktorých sa u pacienta už prejavuje strata svalovej hmoty, klesajúca kostná denzita alebo komplikácie.

Ilustruje to konkrétny príklad: pacientka s anamnézou poruchy príjmu potravy GLP-1 nedostala, ale bola vedená k vedeniu potravinového denníka. Spoločná revízia denníka umožnila riešiť kvalitu výživy a vysvetliť, prečo môže pri potlačení chuti do jedla vzniknúť problém so zachovaním svalovej hmoty.

Nejednoznačnosť dôkazov a rozdiel medzi indikáciou a zneužitím

V téme je prítomná dôležitá nuansa. Niektoré štúdie môžu naznačovať potenciálny prínos semaglutidu pri psychogénnom prejedaní (binge eating disorder). Klinická skúsenosť časti autorov však vedie k opatrnosti a k interpretácii, že problémom nemusí byť samotný mechanizmus účinku lieku, ale spôsob, akým sa liečba používa – u koho sa indikuje a aký cieľ sleduje.

Jedna z opísaných skúseností zdôrazňuje, že pri nevhodnom nastavení liečby alebo u pacientov, ktorí v skutočnosti primárne zápasia s psychiatrickým ochorením, môže dôjsť k nadmernej redukcii hmotnosti a k pokračovaniu liečby dlhšie, než sa klinicky považuje za primerané.

Prakticky to znamená, že skríning a jasne definovaný cieľ liečby musia predchádzať predpisu.

Odporúčania pre klinickú prax

Na základe uvedeného možno sformulovať praktický rámec:

1. Pred predpisom GLP-1 vykonajte cielený diagnostický rozhovor so zameraním na poruchy príjmu potravy, stratu kontroly pri jedení a telesno-estetické ciele.
2. Pri podozrení na poruchu použite skríning (napríklad BEDS-7) a zvážte konzultáciu s odborníkmi na duševné zdravie alebo poruchy príjmu potravy.
3. Cieľ liečby stanovte ako metabolické zdravie, nie estetické „číslo“. Ak pacient žiada výraznú zmenu vzhľadu bez medicínskeho dôvodu, je rozumné presunúť diskusiu na výživu, svalovú hmotu a prevenciu.
4. Pri riziku malnutrície a straty svalstva riešte príjem bielkovín, nutričnú kvalitu a frekvenciu kontrol. V niektorých prípadoch pomáha aj potravinový denník.
5. Buďte opatrní pri telemedicínskom „skratkovom“ predpise. Časť odborníkov volá po tom, aby sa aspoň na začiatku a pri kontrolách robilo posúdenie osobne.

Záver

Vyššia dostupnosť GLP-1 priniesla nielen lepší prístup k liečbe obezity, ale aj priestor pre nevhodné požiadavky. Kľúčom k zníženiu rizika je systematický skríning porúch príjmu potravy, jasné stanovenie cieľa liečby, edukácia o nutričných dôsledkoch a v rizikových situáciách včasné zapojenie psychologickej podpory.

Ak zvažujete GLP-1 u pacienta s hraničnou indikáciou, je férové pamätať, že „túžba schudnúť“ nie vždy znamená medicínsku potrebu. Môže ísť o psychiatricky podmienený vzorec správania, ktorý si vyžaduje iný liečebný plán.

Zdroj: Medscape Medical News, Are GLP-1s Increasing Eating Disorder Risk? (2026). Link na zdroj.