Klug entscheiden v nefrológii: ktoré laboratórne vyšetrenia sú naozaj potrebné?

Publikované: 

Iniciatíva „Klug entscheiden“ (v preklade „rozumne sa rozhodovať“) – vedená spoločnosťou DGIM (Nemecká spoločnosť pre vnútorné lekárstvo) spolu s odbornými spoločnosťami – sa zameriava na to, aby sa v medicíne nerobil zbytočný „laboratórny skríning“ bez jasného klinického dôvodu, ale zároveň sa neprehliadli vyšetrenia, ktoré reálne menia manažment pacienta. V nefrológii je jadrom prístupu skoré zachytenie ochorenia a stratifikácia rizika pri CKD pomocou jednoduchých krvných a močových testov a vybraných parametrov minerálovo-kostného metabolizmu.

1) Pre koho to platí (praktický rámec)

Odporúčania sa viažu najmä na rizikových pacientov a na CKD (chronické ochorenie obličiek) od určitej úrovne eGFR, kde má laboratórium priamy vplyv na:

  • pravdepodobnosť orgánového poškodenia,
  • kardiorenálne riziko,
  • plán ďalšej diagnostiky alebo nefrologickej konzultácie.

2) Laboratóriá, ktoré „majú zmysel“: pozitívne odporúčania (P1 až P5)

P1. Skoré zachytenie: kreatinín + močový status v sledovaní rizikových pacientov

Pri priebežných kontrolách u pacientov so zvýšeným kardiovaskulárnym a renálnym rizikom sa odporúča, aby súčasťou boli:

  • stanovenie kreatinínu (z neho sa počíta eGFR),
  • močový status (orientačný záchyt abnormalít v moči).

Špecifické schémy sledovania (napríklad intervaly) sa viažu na rizikovú skupinu; typicky ide o periodické kontroly (v dokumente sa uvádza interval raz za 1 – 2 roky pri rizikových skupinách).

P2. Stratifikácia rizika pri CKD: eGFR + kvantifikácia proteinúrie/albuminúrie

Ak ide o CKD s eGFR < 60 ml/min/1,73 m², odporúča sa popri eGFR aj:

  • kvantitatívne stanovenie proteinúrie/albuminúrie, napríklad ako albumín-kreatinínový pomer (ACR) v spontánnom alebo zbernom moči.

Dôvod je jednoduchý: samotná eGFR nemusí vysvetliť riziko. Rozsah albuminúrie/proteinúrie významne dopĺňa prognostiku (kardiorenálne výsledky aj priebeh ochorenia).

P3. Minerálovo-kostný metabolizmus pri pokročilejšej CKD: Ca, P, iPTH, 25-OH vitamín D

Pri CKD a eGFR < 45 ml/min/1,73 m² sa odporúča aspoň raz doplniť a pri patologických nálezoch následne sledovať:

  • sérové kalcium (Ca),
  • sérový fosfor (P),
  • intaktný PTH (iPTH),
  • 25-OH vitamín D3.

Cieľom je zachytiť poruchy v rámci CKD-MBD (minerálová a kostná porucha pri CKD) včas, keď ešte vieme cielene ovplyvniť ďalší vývoj a znížiť riziká spojené s kostným a kardiovaskulárnym poškodením.

P4. Laboratórium ako súčasť rozhodovania o kontraste: racionálne zvažovanie rizika

Táto časť je síce „nefrologická“, ale nie je čisto o laboratóriách. Podstatou je, že pri vyššom stupni poruchy funkcie obličiek (CKD 4 – 5; eGFR < 30 ml/min/1,73 m²) treba zvážiť diagnostický prínos kontrastného vyšetrenia oproti potenciálnym rizikám tak, aby nevznikalo systematické poddiagnostikovanie.

V praxi to súvisí s tým, že laboratórium (eGFR) je potrebné skôr ako vstup do rozhodnutia, nie ako „automatický reflex“ pred každým vyšetrením.

P5. Prevencia infekcií cez pravidelnú kontrolu očkovania

Opäť ide skôr o organizačno-preventívnu rovinu, ale pre nefrológiu je to dôležité: pri CKD a/alebo imunosupresii sa má pravidelne kontrolovať očkovací status. Nejde o laboratórne hodnoty, ale často sa rieši v rámci tej istej nefrologickej starostlivosti.

3) Čomu sa vyhnúť (negatívne odporúčania) a čo to znamená pre „zmysluplné laboratórium“

V dokumente sú aj negatívne odporúčania, ktoré nepovedia „aké laboratóriá robiť“, ale pomáhajú pochopiť logiku iniciatívy:

  • Nevytvárať zbytočný režim zvýšeného príjmu tekutín len preto, aby sa „zlepšila funkcia obličiek“ (žiadna automatická vysoká perorálna hydratácia na „prepláchnutie“).
  • Neplytvať klinickým časom ani nezaťažovať obličky diuretikami a tekutinami s cieľom „zabrzdiť“ alebo „zvrátiť“ akútne poškodenie, ak na to nie je jasná indikácia.
  • Lieky používať „šetriaco“ – napríklad sa neodporúča pravidelné podávanie NSAID (nesteroidové antiflogistiká) u pacientov s hypertenziou alebo CKD.

Pre laboratórnu prax z toho plynie jednoduchý princíp: keď liečbu neriadi jasná indikácia, ani laboratórne vyšetrenia sa nemajú robiť plošne bez očakávaného vplyvu na rozhodnutie.

4) Praktické zhrnutie pre ambulanciu nefrológa

Ak chceš zostaviť úsporný („lean“) nefrologický laboratórny balík v súlade s myšlienkou Klug entscheiden, typicky budeš vychádzať z týchto jadier:

  • kreatinín → eGFR + močový status pri sledovaní rizikových pacientov,
  • pri CKD < 60: eGFR + kvantifikácia ACR/proteinúrie,
  • pri CKD < 45: Ca, fosfor, iPTH, 25-OH vitamín D3.

Zvyšok má byť naviazaný na symptómy, riziko a konkrétnu klinickú otázku.


Zdroj: Klug-entscheiden-Empfehlungen in der Nephrologie (DGIM, s podporou DGfN), Internist 2017; publikované aj ako PDF odporúčaní. Link na zdroj.

Autor: MUDr. Ľubomír Polaščín