Nefro-projekt Slovensko

Kontinuálne monitorovanie glukózy, známe ako CGM, sa už roky považuje za štandardnú súčasť starostlivosti pri diabete 1. typu a pri diabete 2. typu liečenom inzulínom. Nové údaje zo štúdie CONNECT však ukazujú, že významný prínos môže mať aj u dospelých s diabetom 2. typu, ktorí inzulín nepoužívajú.

Výsledky boli prezentované na vedeckom kongrese American Diabetes Association 2026 Scientific Sessions v New Orleans. Podľa autorov štúdie môže CGM zlepšiť kontrolu hyperglykémie, pomôcť pacientom lepšie pochopiť vplyv stravy, pohybu a liekov na glykémiu a potenciálne znížiť riziko dlhodobých komplikácií diabetu.

Prečo je táto otázka dôležitá

U pacientov s diabetom 2. typu bez inzulínovej liečby sa CGM doteraz nepoužíva tak bežne ako u pacientov liečených inzulínom. Dôvodom je aj nedostatok veľkých randomizovaných štúdií, ktoré by jasne preukázali jeho prínos v tejto skupine.

Zároveň však veľká časť pacientov s diabetom 2. typu nedosahuje cieľové hodnoty glykémie ani napriek liečbe modernými liekmi, ako sú inhibítory SGLT2, agonisty receptora GLP-1 alebo iné antidiabetiká. Práve tu môže byť CGM praktickým nástrojom, ktorý nezasahuje len do liečby, ale aj do každodenného správania pacienta.

Štúdia CONNECT

Multicentrická štúdia CONNECT zahŕňala 283 dospelých pacientov s diabetom 2. typu, ktorí nepoužívali inzulín. Účastníci pochádzali z 22 ambulancií primárnej starostlivosti v Spojených štátoch.

Pacienti boli náhodne rozdelení do dvoch skupín:

• 145 pacientov používalo CGM zariadenie Dexcom G7,
• 138 pacientov pokračovalo v bežnej starostlivosti so štandardným glukomerom.

Obe skupiny pokračovali v predchádzajúcej antidiabetickej liečbe, dostali edukáciu o strave a pohybe a absolvovali pravidelné kontroly.

Priemerný vek pacientov bol 60 rokov. Medián trvania diabetu bol 10 rokov. Priemerná vstupná hodnota HbA1c bola 8,8 %, pričom 31 % pacientov malo HbA1c aspoň 9 %. Priemerný BMI bol 33 kg/m². Časť pacientov užívala modernú liečbu, konkrétne 37 % inhibítor SGLT2 a 40 % liečbu založenú na inkretínoch, napríklad agonistu receptora GLP-1.

Výraznejšie zníženie HbA1c

Po 26 týždňoch dosiahli pacienti používajúci CGM podstatne väčšie zlepšenie glykémie než pacienti v skupine bežnej starostlivosti.

HbA1c sa znížil:

• o 1,6 % v skupine s CGM,
• o 0,7 % v skupine bežnej starostlivosti.

Rozdiel medzi skupinami predstavoval 0,9 % a bol štatisticky významný.

Najväčší prínos mali pacienti s najvyššou vstupnou hodnotou HbA1c. U pacientov s HbA1c pod 8 % bol rozdiel medzi CGM a bežnou starostlivosťou menší. Naopak, u pacientov s HbA1c aspoň 10 % klesol HbA1c o 3,1 % pri CGM oproti 1,2 % pri bežnej starostlivosti.

To je klinicky dôležité, pretože práve pacienti s najvýraznejšou hyperglykémiou majú najvyššie riziko vaskulárnych komplikácií.

Viac času v cieľovom rozmedzí

CGM neprináša iba informáciu o priemernej hodnote glykémie. Jeho výhodou je možnosť sledovať, koľko času pacient trávi v cieľovom glykemickom rozmedzí.

V štúdii sa hodnotilo rozmedzie 70 až 180 mg/dl (3,9 až 10,0 mmol/l). Pacienti s CGM strávili v tomto cieľovom rozmedzí približne o 5 hodín denne viac než pacienti v bežnej starostlivosti.

Čas v cieľovom rozmedzí sa v skupine s CGM zvýšil z 29 % na 62 %. V skupine bežnej starostlivosti stúpol z 31 % na 42 %. Rozdiel bol štatisticky významný.

Prínos bez ohľadu na modernú farmakoterapiu

Dôležitým zistením je, že prínos CGM sa pozoroval u pacientov užívajúcich aj neužívajúcich agonisty receptora GLP-1 a inhibítory SGLT2.

To naznačuje, že CGM nemá význam len ako doplnok pri nedostatočnej liečbe. Môže byť užitočné aj u pacientov, ktorí už dostávajú účinné moderné antidiabetiká, ale stále potrebujú lepšiu glykemickú kontrolu a spätnú väzbu v každodennom režime.

Bezpečnosť a spokojnosť pacientov

V štúdii neboli hlásené žiadne prípady ťažkej hypoglykémie ani v jednej skupine. Výskyt závažných nežiaducich udalostí nesúvisiacich s CGM bol podobný.

Pacienti používajúci CGM zároveň hlásili vyššiu spokojnosť s manažmentom diabetu a nižšiu mieru diabetického distresu. Tento aspekt je prakticky významný. Diabetes je vo veľkej miere ochorenie riadené samotným pacientom. Ak pacient lepšie vidí dôsledky svojich rozhodnutí, môže aktívnejšie upravovať stravu, pohyb a adherenciu k liečbe.

Význam pre verejné zdravie

Podľa odborníkov majú výsledky význam aj z pohľadu verejného zdravia. Pacienti s diabetom 2. typu bez inzulínu tvoria veľkú časť populácie s diabetom. V USA ide približne o tri štvrtiny dospelých s diabetom 2. typu, teda asi 20 miliónov ľudí.

Keďže CGM v tejto skupine často nie je hradené poisťovňami, nové dáta môžu podporiť diskusiu o širšej dostupnosti tejto technológie. Treba však dodať, že štúdia bola financovaná spoločnosťou Dexcom, výrobcom použitého CGM systému, čo je potrebné zohľadniť pri interpretácii výsledkov.

Čo z toho vyplýva pre prax

Výsledky štúdie CONNECT naznačujú, že CGM môže byť užitočné aj u pacientov s diabetom 2. typu, ktorí nepoužívajú inzulín, najmä ak majú zvýšené HbA1c napriek liečbe a režimovým odporúčaniam.

Najväčší praktický prínos možno očakávať u pacientov s výraznejšou hyperglykémiou, nízkym časom v cieľovom rozmedzí, neistotou v stravovacích návykoch alebo potrebou lepšej spätnej väzby o účinku liekov a životného štýlu.

CGM však nie je samoúčelný prístroj. Jeho hodnota vzniká až vtedy, keď pacient a zdravotnícky tím dokážu namerané údaje správne interpretovať a premietnuť ich do konkrétnych rozhodnutí.

Záver

Nové dáta zo štúdie CONNECT posúvajú diskusiu o CGM za hranice inzulínovej liečby. U pacientov s diabetom 2. typu bez inzulínu viedlo kontinuálne monitorovanie glukózy k výraznejšiemu poklesu HbA1c, predĺženiu času v cieľovom rozmedzí, vyššej spokojnosti s liečbou a nižšiemu diabetickému distresu.

Ak sa tieto výsledky potvrdia aj v ďalších štúdiách a v bežnej klinickej praxi, CGM sa môže stať dôležitým nástrojom individualizovanej starostlivosti o širšiu skupinu pacientov s diabetom 2. typu.

Zdroj: Medscape, „CGM Monitoring Benefits Extend to Non-Insulin-Using T2D“. medscape.com