Liek na zápchu môže spomaliť pokles funkcie obličiek pri chronickej chorobe obličiek
Chronická choroba obličiek patrí medzi najvýznamnejšie medicínske problémy súčasnosti. Postihuje stovky miliónov ľudí na celom svete a u časti pacientov postupne vedie až k zlyhaniu obličiek s potrebou dialýzy alebo transplantácie. Hoci dnešná liečba dokáže progresiu ochorenia spomaliť, stále nemáme liek, ktorý by priamo obnovoval stratenú funkciu obličiek.
Nová štúdia výskumníkov z Tohoku University Graduate School of Medicine upozorňuje na prekvapivú možnosť: liek dlhodobo používaný na liečbu zápchy by mohol mať ochranný účinok na obličky.
Ide o lubiprostón, liečivo používané pri chronickej obstipácii. V klinickej štúdii u pacientov so stredne pokročilou chronickou chorobou obličiek sa ukázalo, že podávanie lubiprostónu bolo spojené s pomalším poklesom funkcie obličiek.
Črevo a obličky sú prepojené viac, než sme si mysleli
Zápcha je u pacientov s chronickou chorobou obličiek častým problémom. Nejde však iba o nepríjemný príznak. Výskumníci čoraz viac hovoria o takzvanej osi črevo-oblička, teda o vzťahu medzi črevnou mikrobiotou, zápalom, metabolitmi produkovanými baktériami a funkciou obličiek.
Pri CKD býva črevná mikrobiota narušená. Zmeny v bakteriálnom zložení čreva môžu podporovať zápal a prispievať k hromadeniu škodlivých látok v organizme. Práve preto vznikla hypotéza, že zlepšenie črevného prostredia by mohlo priaznivo ovplyvniť aj priebeh ochorenia obličiek.
Ako uviedol jeden z výskumníkov, zápcha často sprevádza CKD a jej vplyv na črevnú mikrobiotu môže zhoršovať funkciu obličiek. Vedci preto skúmali, či liečba zápchy môže spätne priniesť aj renoprotektívny účinok.
Klinická štúdia LUBI-CKD
Na overenie tejto hypotézy bola spustená multicentrická klinická štúdia fázy II s názvom LUBI-CKD TRIAL, ktorá prebiehala v deviatich zdravotníckych inštitúciách v Japonsku.
Do štúdie bolo zaradených 150 pacientov so stredne pokročilou chronickou chorobou obličiek. Účastníci dostávali buď lubiprostón, alebo placebo. Cieľom bolo porovnať, ako sa v priebehu času mení funkcia obličiek.
Funkcia obličiek bola hodnotená pomocou odhadovanej glomerulovej filtrácie, eGFR, čo je jeden zo základných parametrov používaných pri sledovaní pacientov s CKD.
Výsledky boli pre výskumníkov prekvapivé. Pacienti, ktorí dostávali lubiprostón v dávke 8 µg alebo 16 µg, mali pomalší pokles funkcie obličiek v porovnaní s placebovou skupinou. Účinok sa javil ako dávkovo závislý, pričom skupina s dávkou 16 µg vykazovala najvýraznejší signál zachovania renálnej funkcie počas 24-týždňového sledovania.
Ako môže liek na zápchu chrániť obličky?
Mechanizmus účinku nebol taký, aký výskumníci pôvodne očakávali. Predpokladalo sa, že zlepšenie črevného prostredia môže znížiť hladiny niektorých uremických toxínov. To sa však výrazne nepotvrdilo.
Namiesto toho analýza poukázala na zmeny v črevnom mikrobióme a zvýšenú produkciu spermidínu. Spermidín je prirodzene sa vyskytujúca látka patriaca medzi polyamíny a spája sa so zdravšou mitochondriálnou funkciou.
Mitochondrie sú zásadné pre energetický metabolizmus buniek. Ich porucha sa podieľa na mnohých chronických ochoreniach vrátane poškodenia obličkového tkaniva. Ak lubiprostón prostredníctvom črevnej mikrobioty podporuje produkciu metabolitov priaznivých pre mitochondrie, môže to byť jeden z možných mechanizmov jeho renoprotektívneho účinku.
Výskumníci identifikovali aj zmeny v bakteriálnych dráhach súvisiacich s produkciou polyamínov. To posilňuje predstavu, že črevné baktérie môžu priamo ovplyvňovať zdravie obličiek, nielen nepriamo cez trávenie alebo zápal.
Prečo je tento nález dôležitý?
Dôležitosť štúdie spočíva najmä v tom, že lubiprostón je už schválený liek používaný v klinickej praxi pri chronickej zápche. Ak by sa jeho renoprotektívny účinok potvrdil vo väčších štúdiách, cesta k praktickému využitiu by mohla byť kratšia než pri úplne nových molekulách.
Treba však byť opatrný. Ide o štúdiu fázy II, ktorá zahŕňala 150 pacientov a trvala 24 týždňov. To je dôležitý signál, nie definitívny dôkaz. Na potvrdenie účinnosti a bezpečnosti v širšej populácii pacientov s CKD budú potrebné väčšie štúdie fázy III.
Výskumný tím už plánuje ďalšie klinické skúšania. Zároveň sa hľadajú biomarkery, ktoré by mohli pomôcť určiť, ktorí pacienti budú z takejto liečby profitovať najviac.
Možný nový smer v liečbe CKD
Ak sa tieto výsledky potvrdia, môže ísť o nový terapeutický smer: liečbu CKD cez ovplyvnenie črevného mikrobiómu a mitochondriálnej funkcie. Pre pacientov s chronickou chorobou obličiek by aj mierne spomalenie poklesu eGFR mohlo znamenať oddialenie dialýzy, viac času na prípravu transplantácie alebo lepšiu kvalitu života.
Z pohľadu nefrológie je tento výskum zaujímavý aj preto, že spája niekoľko oblastí, ktoré sa v posledných rokoch dostávajú do popredia: črevnú mikrobiotu, uremické toxíny, chronický zápal, mitochondrie a progresiu CKD.
Zatiaľ nejde o dôvod začať používať lubiprostón ako liek na spomalenie CKD mimo schválených indikácií. Je to však dôvod pozorne sledovať ďalšie výsledky. Nález ukazuje, že obličky nemožno vnímať izolovane. Sú súčasťou metabolickej siete, v ktorej môže mať črevo väčší význam, než sme si donedávna pripúšťali.
Zdroj: ScienceDaily, „Common constipation drug may slow kidney disease decline“, 8. máj 2026.
Odkaz na zdroj: https://www.sciencedaily.com/releases/2026/05/260508024740.htm