Nefro-projekt Slovensko

Posledné mesiace priniesli v nefrológii niekoľko zásadných posunov. V oblasti fokálnej segmentálnej glomerulosklerózy (FSGS) ide o historicky prvé cielené schválenie liečby a o rýchle dozrievanie nových biomarkerov, pri diabetickej chorobe obličiek o postupné etablovanie kombinovanej kardiorenálnej ochrany. Nasledujúci prehľad sumarizuje najvýznamnejšie zistenia z rokov 2025 – 2026 spolu s ich dopadom na klinickú prax.

FSGS – fokálna segmentálna glomeruloskleróza

1. Historický prelom: FDA schválila sparsentan (apríl 2026)

Ide o najvýznamnejšiu správu v histórii liečby FSGS. Dňa 13. apríla 2026 schválil americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) sparsentan (FILSPARI) ako prvý a jediný liek schválený špecificky na liečbu FSGS — po desaťročiach čisto empirickej terapie. Schválenie sa týka dospelých a detských pacientov vo veku ≥ 8 rokov s FSGS bez nefrotického syndrómu.

Liek je duálnym antagonistom receptorov pre angiotenzín II a endotelín-1 (v liečbe IgA nefropatie je už schválený). Rozhodnutie FDA vychádza z výsledkov štúdie fázy 3 DUPLEX (n = 371, doteraz najväčšia štúdia FSGS), publikovanej v New England Journal of Medicine:

† Rozdiel v sklone eGFR nebol v celkovej populácii štatisticky významný.

Liek bude dostupný cez špecializované lekárne, pričom schvaľovanie úhrady zdravotnými poisťovňami bude pravdepodobne komplikované.

2. Precízna medicína pretvára klasifikáciu FSGS

Zásadný prehľadový článok autorov Trachtmana, Eddyho a Kretzlera, publikovaný v American Journal of Kidney Diseases (december 2025), mapuje súčasný stav terapeutiky FSGS v ére precíznej medicíny. KDIGO v súčasnosti uznáva 4 podtypy — primárny (imunitne podmienený), genetický, sekundárny a nešpecifikovaný — pričom výskumná komunita smeruje k mechanistickým molekulárnym podtypom, ktoré využívajú multiomické prístupy (genomika, transkriptomika, proteomika a metabolomika). Súčasná imunosupresívna liečba dosahuje remisiu u menej než 25 % pacientov, čo robí mechanistickú stratifikáciu kľúčovou prioritou výskumu.

Kľúčový praktický záver: genetické testovanie je dnes indikované bez ohľadu na vek, keďže až 15 % dospelých pacientov s FSGS je nositeľom kauzálnej mutácie — čo sa donedávna považovalo za výnimočné.

3. Autoprotilátky proti nefrínu: transformujúci biomarker

Autoprotilátky proti nefrínu sa rýchlo presúvajú z výskumnej zaujímavosti do klinickej praxe. Vyskytujú sa približne u 10 % pacientov s FSGS, pri použití modernejších testovacích metód až u 90 % prípadov idiopatického nefrotického syndrómu. Klinické dôsledky sú nasledujúce:

• Vedenie liečby: pacienti s pozitivitou autoprotilátok proti nefrínu dobre reagujú na rituximab, čo umožňuje precíznu terapiu šetriacu kortikosteroidy;
• Monitorovanie: titre protilátok korelujú s odpoveďou na liečbu;
• Pred transplantáciou: séria prípadov z roku 2026 opisuje úspešnú elimináciu protilátok pred transplantáciou s cieľom predísť recidíve FSGS po transplantácii — reálny klinický pokrok pre pacientov indikovaných na transplantáciu.

4. Vývojová línia terapií cielených na APOL1

Pacienti s dvoma rizikovými alelami génu APOL1 majú výrazne vyššie riziko FSGS. V súčasnosti prebiehajú dedikované klinické štúdie:

• VX-147 (inaxaplin) spoločnosti Vertex — fáza 2a pri FSGS podmienenej APOL1, prebieha;
• Baricitinib (inhibítor JAK1/2, bežne známy pri reumatoidnej artritíde) — fáza 2, štúdia JUSTICE pri FSGS a hypertenznej CKD asociovanej s APOL1, predpokladaný koniec v roku 2029.

Tieto prístupy predstavujú prvé skutočne genotypovo cielené terapie FSGS.

5. Ďalšia aktívna vývojová línia

Výskum aktivátorov KLF15 je obzvlášť zaujímavý — replikuje priaznivé podocytárne účinky kortikosteroidov bez ich systémových nežiaducich účinkov.

Diabetická choroba obličiek (DKD)

1. Štúdia FLOW: semaglutid si upevnil historické miesto

Štúdia FLOW (publikovaná v NEJM v roku 2024, s rozsiahlymi subskupinovými analýzami v rokoch 2025 – 2026) bola predčasne ukončená pre preukázanú účinnosť. U pacientov s diabetom mellitus 2. typu (DM2) a CKD dosiahol subkutánny semaglutid podávaný raz týždenne 24-percentnú relatívnu redukciu rizika kombinovaného primárneho cieľového ukazovateľa (trvalý pokles eGFR o ≥ 50 %, zlyhanie obličiek [ESKD], kardiovaskulárna smrť alebo úmrtie z akejkoľvek príčiny). Analýza v CJASN z mája 2026 potvrdila konzistentný prínos naprieč všetkými stupňami závažnosti CKD — teda bez ohľadu na úroveň eGFR či albuminúrie.

V januári 2025 FDA schválila injekčnú formu semaglutidu na liečbu CKD pri DM2. Štúdia SELECT navyše preukázala 22-percentnú redukciu závažných renálnych príhod u pacientov s obezitou alebo nadváhou.

2. Inhibítory SGLT2 verzus agonisty GLP-1: prvé priame porovnanie

Rozsiahla štúdia v JAMA Internal Medicine, ktorá využila dánske registrové dáta (sledovanie 5 rokov), postavila obe liekové skupiny zoči-voči:

Inhibítory SGLT2 sa javia ako účinnejšie pri priamej ochrane obličiek, kým agonisty GLP-1 pridávajú zníženie telesnej hmotnosti, redukciu kardiovaskulárneho rizika a prínosy pri aterosklerotickom kardiovaskulárnom ochorení (ASCVD). Rastúci konsenzus ich vníma ako komplementárne, nie konkurenčné stratégie.

3. Finerénon verzus spironolaktón: prvé priame porovnanie

Emulácia cieľového klinického skúšania (target trial emulation) publikovaná v Nature Communications (október 2025) priniesla prvé porovnanie finerénonu a spironolaktónu z reálnej praxe u pacientov s DM2 a CKD (n = 2 268 po spárovaní podľa skóre náchylnosti, databáza TriNetX):

aHR = upravený pomer rizík (adjusted hazard ratio).

Tieto zistenia silne favorizujú finerénon pred spironolaktónom pri kombinácii CKD a DM2, pričom výhoda z hľadiska hyperkaliémie je klinicky mimoriadne dôležitá pre dodržiavanie liečby. Priebežné subanalýzy štúdie FIDELITY (2025 – 2026) potvrdili konzistentný prínos aj u krehkých pacientov, pacientov čiernej pleti a užívateľov diuretík.

4. Trojkombinácia ako nastupujúci štandard

Kombinácia inhibítor SGLT2 + agonista GLP-1 + finerénon (na pozadí inhibítora ACE alebo blokátora receptorov pre angiotenzín) sa etabluje ako optimálna stratégia kardiorenálnej ochrany pri DM2 a CKD. Každá lieková trieda pôsobí na odlišné, vzájomne sa dopĺňajúce patofyziologické dráhy — čo potvrdzuje aj dokument ADA Standards of Care 2025 (Diabetes Care).

5. Nový obzor: agonisty GLP-1 pri diabete 1. typu

Štúdia z pracoviska Johns Hopkins z roku 2026 preukázala prelomové zlepšenie srdcových a obličkových výsledkov u pacientov s diabetom 1. typu (DM1) užívajúcich agonisty GLP-1 — v populácii, ktorá bola doteraz v renálnych štúdiách výrazne podreprezentovaná.

Záver pre klinickú prax

FSGS: Sparsentan je dnes liekom prvej voľby špecifickým pre FSGS bez nefrotického syndrómu. Testovanie autoprotilátok proti nefrínu dozrieva na reálny klinický nástroj a genetické testovanie si zaslúži širšie využitie. Vývojová línia je bohatá, väčšina liekov je však stále vo fáze 2.

DKD: Trojvrstvová kardiorenálna ochrana (inhibítor SGLT2 + agonista GLP-1 + finerénon) sa stáva de facto štandardom. Finerénon jasne prekonáva spironolaktón z hľadiska účinnosti aj znášanlivosti. Dáta zo štúdie FLOW pre semaglutid sú robustné naprieč všetkými stupňami CKD.

Zdroje

1. Trachtman H, Eddy AA, Kretzler M. Current and Future Therapeutics for Focal Segmental Glomerular Sclerosis in the Era of Precision Medicine: A Review. American Journal of Kidney Diseases (2025). ajkd.org
2. Travere Therapeutics. FDA Approves Sparsentan (FILSPARI) for Focal Segmental Glomerulosclerosis. NephCure Foundation, apríl 2026. nephcure.org
3. Rheault MN et al. Sparsentan versus Irbesartan in Focal Segmental Glomerulosclerosis (DUPLEX). New England Journal of Medicine. nejm.org
4. Klinické štúdie FSGS (ClinicalTrials.gov). clinicaltrials.gov
5. Anti-nephrin autoantibodies in post-transplant recurrent FSGS. PubMed Central (2026). pmc.ncbi.nlm.nih.gov
6. NephMadness 2025: Anti-Nephrin Antibodies. AJKD Blog (2025). ajkdblog.org
7. Design and Rationale of the Phase 2 Baricitinib (JUSTICE) Study for APOL1-Associated Kidney Disease. PMC. pmc.ncbi.nlm.nih.gov
8. Perkovic V et al. Effects of Semaglutide on Chronic Kidney Disease in Patients with Type 2 Diabetes (FLOW). New England Journal of Medicine (2024). nejm.org
9. The FLOW of Progress in Diabetic Kidney Disease: Semaglutide's Impact. Diabetes Care (2025). diabetesjournals.org
10. Kidney and Survival Outcomes with Semaglutide by CKD Severity Strata. CJASN (2026). journals.lww.com
11. SGLT2 Inhibitors vs GLP-1 Receptor Agonists for Kidney Outcomes. JAMA Internal Medicine. jamanetwork.com
12. SGLT2 Inhibitors and GLP-1 Receptor Agonists in Diabetic Kidney Disease. PMC (2025). pmc.ncbi.nlm.nih.gov
13. Finerenone versus spironolactone in patients with CKD and Type 2 Diabetes: a target trial emulation. Nature Communications (2025). nature.com
14. Finerenone and Clinical Outcomes in CKD and Type 2 Diabetes. CJASN (2025). journals.lww.com
15. ADA Standards of Care 2025 – Chapter 11: Chronic Kidney Disease and Risk Management. Diabetes Care. diabetesjournals.org
16. 6 New Kidney Disease Medications Approved in 2025. National Kidney Foundation. kidney.org
17. 2025 Advancements in Kidney Disease Research and Treatment. American Kidney Fund. kidneyfund.org

Tento text má informatívny charakter a je určený zdravotníckym pracovníkom. Nenahrádza individuálne klinické posúdenie ani odbornú konzultáciu.