Nefro-projekt Slovensko

Chronická choroba obličiek patrí medzi najvýznamnejšie dlhodobé ochorenia dospelej populácie. Zvyšuje riziko progresie do zlyhania obličiek, ale aj riziko kardiovaskulárnych príhod a úmrtia. Napriek tomu časť pacientov s CKD zostáva dlhodobo v starostlivosti primárneho lekára bez nefrologického vyšetrenia, hoci by z neho mohli mať klinický úžitok.

Nová analýza prezentovaná počas posterovej sekcie na National Kidney Foundation Spring Clinical Meetings 2026 upozorňuje práve na túto skupinu pacientov. Autori z University of California, San Francisco sa zamerali na otázku, koľko aktívnych pacientov v primárnej starostlivosti s chronickou chorobou obličiek by mohlo profitovať z cielenej nefrologickej konzultácie podľa ich kardiovaskulárneho rizika a rizika progresie do zlyhania obličiek.

Pacienti s CKD bez predchádzajúcej nefrologickej starostlivosti

Analýza vychádzala z údajov bezpečnostnej zdravotníckej siete. Do hodnotenia boli zaradení pacienti vo veku 30 až 79 rokov, ktorí mali dôkazy chronickej choroby obličiek, boli aktívne sledovaní v primárnej starostlivosti medzi 1. júlom 2021 a 20. júnom 2025 a nikdy predtým neboli odoslaní k nefrológovi.

Výskumníci hodnotili dve hlavné oblasti rizika. Kardiovaskulárne riziko odhadovali pomocou rovnice PREVENT, ktorá slúži na výpočet rizika aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia. Riziko progresie do zlyhania obličiek určovali pomocou Kidney Failure Risk Equation, známej ako KFRE.

Väčšina pacientov mala zvýšené kardiovaskulárne riziko

Do analýzy bolo zahrnutých 5 270 pacientov s CKD a dostupnými laboratórnymi údajmi potrebnými na výpočet kardiovaskulárneho rizika. Muži tvorili 53 % súboru. Populácia bola etnicky pestrá, pričom významnú časť tvorili hispánski alebo latino pacienti, černošskí pacienti, belošskí pacienti a pôvodní obyvatelia Ameriky.

Z hľadiska komorbidít išlo o typickú rizikovú populáciu pacientov s chronickou chorobou obličiek. Diabetes mellitus malo 50,1 % pacientov. Antihyperlipidemickú liečbu užívalo 58,6 % a antihypertenznú liečbu 76,0 % pacientov.

Kľúčový výsledok analýzy bol výrazný: 3 086 pacientov, teda 58,6 % celého súboru, malo skóre PREVENT v kategórii stredného až vysokého rizika. To znamená, že väčšina sledovaných pacientov s CKD, ktorí ešte nikdy neboli vyšetrení nefrológom, mala zároveň významné kardiovaskulárne riziko.

Krátkodobé riziko progresie do zlyhania obličiek

Osobitne boli hodnotení pacienti s CKD v štádiách 3 až 5. V tejto podskupine bolo 1 383 pacientov. Podľa dvojročného skóre KFRE malo 4,4 % pacientov riziko progresie do zlyhania obličiek v rozmedzí 3,0 % až 9,9 %. Ďalších 3,8 % malo dvojročné riziko vyššie ako 10 %.

Spolu teda takmer 8 % pacientov s CKD štádia 3 až 5 malo krátkodobé riziko progresie do zlyhania obličiek. V klinickej praxi je to dôležitý signál. Práve táto skupina môže potrebovať úpravu liečby, intenzívnejšie sledovanie, nefroprotektívnu stratégiu, edukáciu a včasné plánovanie ďalšej starostlivosti.

Prečo nestačí čakať na pokles eGFR

Výsledky analýzy podporujú myšlienku, že nefrologická starostlivosť by nemala byť aktivovaná až vtedy, keď je poškodenie obličiek pokročilé alebo keď pacient smeruje k dialýze. Pri CKD ide často o dlhodobý proces, v ktorom sa riziko kumuluje postupne.

Včasná nefrologická konzultácia môže pomôcť optimalizovať krvný tlak, liečbu diabetu, albuminúriu, používanie inhibítorov SGLT2, blokádu renín-angiotenzínového systému, lipidovú liečbu, dávkovanie liekov podľa funkcie obličiek a prevenciu akútneho poškodenia obličiek. Zároveň môže odhaliť pacientov, ktorí potrebujú špecifickejšiu diagnostiku alebo pravidelné nefrologické sledovanie.

Dôležitý je aj kardiovaskulárny rozmer. Pacient s CKD neumiera iba na zlyhanie obličiek. Veľká časť rizika je kardiovaskulárna. Ak má viac ako polovica pacientov bez predchádzajúceho nefrologického vyšetrenia stredné až vysoké kardiovaskulárne riziko, ide o skupinu, v ktorej môže byť koordinovanejšia starostlivosť klinicky významná.

Cielená konzultačná služba ako praktické riešenie

Autori analýzy uzatvárajú, že výsledky podporujú potenciálny prínos proaktívnej cielenej nefrologickej konzultačnej služby. Neznamená to, že každý pacient s CKD musí byť automaticky dlhodobo sledovaný nefrológom. Znamená to skôr, že zdravotnícky systém by mal vedieť aktívne vyhľadať pacientov s vyšším rizikom a ponúknuť im včasné odborné posúdenie.

Takýto model môže byť osobitne užitočný v systémoch, kde je prístup k špecialistom obmedzený a kde veľká časť pacientov zostáva v primárnej starostlivosti. Rizikové skóre, ako PREVENT a KFRE, môžu pomôcť triediť pacientov podľa priority a nasmerovať nefrologickú kapacitu tam, kde môže mať najväčší prínos.

Čo z toho vyplýva pre prax

Táto analýza neprináša dôkaz, že samotná nefrologická konzultácia automaticky zníži mortalitu alebo zabráni zlyhaniu obličiek. Ide o observačné hodnotenie rizika v konkrétnej populácii. Jeho praktický význam však spočíva v tom, že ukazuje veľkosť problému: medzi pacientmi s CKD v primárnej starostlivosti existuje významná skupina s vysokým kardiovaskulárnym alebo renálnym rizikom, ktorá ešte nebola vyšetrená nefrológom.

Pre nefrológiu je to argument v prospech aktívnejšej, dátovo riadenej spolupráce s primárnou starostlivosťou. Namiesto pasívneho čakania na odporúčanie môže byť efektívnejší model, v ktorom sa pacienti s CKD identifikujú podľa laboratórnych údajov a rizikových kalkulátorov. Takýto prístup by mohol zlepšiť načasovanie intervencií, znížiť riziko oneskorenej diagnostiky a lepšie zacieliť dostupné nefrologické kapacity.

Zdroj: DocWire News, „Proactive Nephrology Consults May Mitigate Risk of Adverse Outcomes"
Odkaz: https://www.docwirenews.com/post/proactive-nephrology-consults-may-mitigate-risk-of-adverse-outcomes