Urobí umelá inteligencia medicínu opäť ľudskejšou?
Medicína sa v posledných rokoch mení rýchlejšie, než na čo bola väčšina lekárov zvyknutá. Do ambulancií, nemocníc aj klinickej dokumentácie vstupujú nástroje umelej inteligencie. Sľubujú menej administratívy, rýchlejšie spracovanie údajov a viac času pre pacienta. Otázka však znie, či technológia sama osebe dokáže medicínu urobiť ľudskejšou.
Na túto tému sa v rozhovore pre Healio vyjadrila Ann O'Hare, MD, profesorka medicíny na University of Washington a VA Puget Sound Health Care System. Jej pohľad je pre nefrológiu dôležitý najmä preto, že dlhodobo zdôrazňuje hodnoty person-centered care, geriatrie a paliatívnej medicíny v starostlivosti o pacientov s pokročilým ochorením obličiek.
Nefrológia nie je iba o číslach
Nefrológia býva často vnímaná ako odbor laboratórnych parametrov, eGFR, kreatinínu, albuminúrie, elektrolytov, dialyzačných dávok a liečebných protokolov. To všetko je nevyhnutné. Zároveň však pacient s chronickou chorobou obličiek nie je súbor hodnôt v tabuľke.
O'Hare pripomína, že jej blízke boli od začiatku hodnoty typické pre geriatriu: poznať človeka, rozumieť jeho prioritám, pomáhať mu pri zložitých rozhodnutiach a podporovať pacienta aj rodinu v posledných fázach života. Práve tieto hodnoty sa podľa nej postupne viac presadzujú aj v nefrológii.
Je to významný posun. Pacient s pokročilou CKD alebo so zlyhaním obličiek často nestojí iba pred otázkou, „akú liečbu dostať", ale aj pred otázkou, „aký život chce ešte žiť". Rozhodnutie o dialýze, konzervatívnej liečbe, transplantácii, intenzite vyšetrení alebo hospitalizácií sa nedá robiť iba podľa algoritmu.
Od paternalizmu k spoločnému rozhodovaniu
Moderná medicína sa postupne vzdialila od modelu, v ktorom „lekár vie najlepšie" a pacient iba prijíma rozhodnutie. V nefrológii je tento posun osobitne dôležitý. Liečba chronickej choroby obličiek je dlhodobá, často celoživotná a výrazne zasahuje do každodenného života pacienta.
Geriatria a paliatívna medicína priniesli do nefrológie dôraz na ciele pacienta, kvalitu života, primeranosť intervencií a komunikáciu o neistote. Podľa O'Hare pribúda lekárov, ktorí majú kombinovaný záujem o nefrológiu a paliatívnu starostlivosť. To pomáha meniť kultúru odboru smerom k väčšej citlivosti voči individuálnej skúsenosti pacienta.
AI môže pomôcť, ale nezaručí ľudskosť
Jedným z najčastejších argumentov v prospech umelej inteligencie v medicíne je tvrdenie, že lekárom ušetrí čas. Ak AI prevezme písanie záznamov, triedenie údajov alebo časť administratívy, lekár by sa teoreticky mohol viac venovať pacientovi.
O'Hare je voči tomuto sľubu opatrná. Neodmieta technológie ako také, ale upozorňuje, že viac času automaticky neznamená viac ľudskosti. Záleží na tom, čo lekár považuje za podstatné a ako využije čas, ktorý má.
Zaujímavý je jej príklad s AI scribes, teda nástrojmi, ktoré nahrávajú rozhovor s pacientom a vytvárajú z neho lekársky záznam. Pri prezentácii takého systému počula, že nástroj odstráni „nepodstatné" časti rozhovoru, napríklad meno pacientovho psa. Práve to ju znepokojilo. Pre ňu totiž takéto detaily nie sú šum. Sú súčasťou obrazu pacienta ako konkrétneho človeka.
V klinickej dokumentácii niekedy krátka osobná poznámka pomôže pri ďalšom stretnutí obnoviť vzťah a dôveru. Ak technológia vymaže všetko, čo sa netýka diagnózy, môže síce vytvoriť prehľadný záznam, ale zároveň ochudobniť starostlivosť o ľudský rozmer.
Najväčšia pomoc sa často skrýva v bežných problémoch
O'Hare upozorňuje aj na dôležitý praktický problém. V medicíne nie je vždy ľahké oddeliť „nudnú administratívu" od skutočne významnej pomoci. Príležitosť prejaviť súcit a reálne zlepšiť situáciu pacienta sa často skrýva v zdanlivo obyčajných veciach.
Pacient s ochorením obličiek nemusí mať najväčší aktuálny problém v hodnote kreatinínu. Môže to byť nedostupná doprava na vyšetrenie, omyl v liekoch, nepochopenie odporúčaní od iného špecialistu alebo konflikt medzi tým, čo mu odporučili viacerí lekári. Ak nefrológ tieto problémy odmietne ako „mimo svoj odbor", pacient zostane v systéme sám.
Práve tu má lekár podľa O'Hare veľkú moc. Nemusí vyriešiť všetko osobne, ale často vie pacienta nasmerovať, ozvať sa kolegovi, opraviť nedorozumenie alebo pomôcť systému fungovať lepšie. Medicína sa stáva ľudskejšou nie veľkými deklaráciami, ale ochotou všímať si konkrétne prekážky v živote konkrétneho pacienta.
Riziko robotickej medicíny nevzniká až s AI
Dôležitá myšlienka rozhovoru je, že problém „neľudskej medicíny" nezačína umelou inteligenciou. Mnohé časti zdravotníctva sú už dnes veľmi štandardizované, časovo stlačené a niekedy až robotické. Lekári sledujú odporúčania, vypĺňajú formuláre, klikajú v elektronickej dokumentácii a pracujú pod tlakom výkonu.
AI môže tento stav buď zlepšiť, alebo zhoršiť. Ak bude použitá ako nástroj, ktorý uvoľní priestor pre rozhovor, reflexiu a spoločné rozhodovanie, môže byť užitočná. Ak však bude použitá iba na ďalšie zrýchlenie, redukciu kontaktu a štandardizáciu starostlivosti, môže pacientov ešte viac vzdialiť od lekárov.
Odpoveď na otázku, či AI urobí medicínu ľudskejšou, preto podľa O'Hare nie je jednoduché „áno" ani „nie". Závisí od ľudí, ktorí technológiu používajú: lekárov, pacientov, rodín, manažérov aj zdravotníckych systémov.
Nové lieky nestačia bez partnerskej komunikácie
V závere rozhovoru O'Hare hovorí aj o budúcnosti nefrológie. Uznáva význam nových liekov, ktoré môžu spomaliť progresiu ochorenia obličiek a v niektorých prípadoch oddialiť alebo zabrániť zlyhaniu obličiek. Vývoj od éry, keď boli hlavnými možnosťami najmä ACE inhibítory a sartany, po súčasné širšie spektrum renoprotektívnych liekov je nepochybne veľkým pokrokom.
Zároveň však pripomína, že na úrovni jednotlivého pacienta vždy zostáva neistota. Liek, ktorý má v štúdii priaznivý efekt na populáciu, nemusí byť pre konkrétneho človeka jednoznačne najlepšou voľbou. Môže mať nežiaduce účinky, interakcie, finančné alebo logistické dôsledky a môže byť v rozpore s tým, čo pacient považuje za prijateľné.
Preto nestačí mať viac liekov. Potrebujeme aj lepšiu komunikáciu o prínosoch, rizikách a neistote. Pacient má byť partnerom, nie pasívnym prijímateľom odporúčaní. O'Hare pripomína, že pacienti a rodiny často vykonávajú obrovské množstvo „domácej práce": čítajú, porovnávajú, pýtajú sa, organizujú starostlivosť a nesú dôsledky rozhodnutí. Táto námaha býva zo strany zdravotníkov málo viditeľná.
Čo z toho vyplýva pre nefrológiu
Nefrológia potrebuje technologický pokrok, nové lieky, lepšiu diagnostiku aj umelú inteligenciu. Ale tieto nástroje samy osebe nestačia. Ak má byť starostlivosť o pacientov s ochorením obličiek skutočne lepšia, musí zostať zakotvená v záujme o človeka.
AI môže pomôcť s dokumentáciou, vyhľadávaním informácií a klinickou orientáciou. Nemôže však nahradiť zvedavosť lekára, súcit, schopnosť počúvať a ochotu pochopiť, čo je pre pacienta dôležité. Ak tieto hodnoty nebudú prítomné v ľuďoch, technológia ich do medicíny neprinesie.
Najpresnejšie zhrnutie rozhovoru je jednoduché: budúcnosť nefrológie nebude závisieť iba od toho, aké nástroje budeme mať, ale najmä od toho, akými lekármi sa rozhodneme byť.
Zdroj: Healio, „Q&A: How to make medicine 'more human' again"
Odkaz: https://www.healio.com/news/nephrology/20260509/qa-how-to-make-medicine-more-human-again