Nefro-projekt Slovensko

Proteinúria patrí pri IgA nefropatii (IgAN) medzi najdôležitejšie modifikovateľné ukazovatele rizika progresie chronickej choroby obličiek. Súčasná stratégia preto začína optimalizovanou podpornou liečbou vrátane kontroly krvného tlaku, inhibície systému renín–angiotenzín (RAS) v maximálne tolerovanej dávke a podľa vhodnosti aj inhibítora SGLT2. Pri pretrvávajúcej proteinúrii môže prichádzať do úvahy sparsentan, ktorý v jednej molekule kombinuje antagonizmus endotelínového receptora typu A a receptora AT1 pre angiotenzín II.

Nová multicentrická retrospektívna štúdia zo Španielska sledovala účinok sparsentanu v bežnej klinickej praxi. Jej význam spočíva v tom, že väčšina pacientov už dostávala modernú podpornú liečbu vrátane inhibítora SGLT2. Zároveň však ide o malú nekontrolovanú kohortu, takže výsledky opisujú asociáciu po nasadení lieku a nemožno z nich samostatne dokázať jeho kauzálny účinok ani dlhodobý vplyv na zlyhanie obličiek.

Čo štúdia sledovala

Práca Twelve-month real-world outcomes of sparsentan in a multicenter Spanish IgA nephropathy cohort bola publikovaná v časopise Clinical Kidney Journal. Išlo o retrospektívnu multicentrickú analýzu pacientov s biopsiou potvrdenou IgAN, ktorí začali sparsentan mimo klinického skúšania a mali najmenej 3 mesiace sledovania.

• Do analýzy bolo zaradených 41 pacientov; medián veku bol 42 rokov.
• Medián vstupného eGFR bol 44 ml/min/1,73 m², teda išlo o kohortu s už zníženou funkciou obličiek.
• 95 % pacientov užívalo pri začatí sparsentanu aj inhibítor SGLT2.
• Všetci pacienti mali biopsiou potvrdenú IgAN a liečba bola podaná v rutinnej praxi, nie v randomizovanom skúšaní.
• Primárnym cieľom bol podiel pacientov s redukciou proteinúrie o viac než 50 % po 3 mesiacoch.

V dostupnom abstrakte nie je uvedený počet pacientov s údajmi v každom časovom bode. Pri 6- a 12-mesačných výsledkoch preto treba počítať s menšími podskupinami a s vyššou neistotou odhadu.

Rýchly pokles proteinúrie

Medián proteinúrie klesol z 1 163 mg/24 h na 772 mg/24 h po 3 mesiacoch. Autori uvádzajú medián relatívnej redukcie 44,1 % a 51 % pacientov dosiahlo pokles o viac než 50 %.

Číselný pokles po 3 mesiacoch je klinicky zaujímavý, najmä preto, že 95 % pacientov už užívalo inhibítor SGLT2. Porovnanie s účinkom samotnej RAS blokády alebo so sekvenčným pridaním inej liečby však štúdia neumožňuje.

Funkcia obličiek a bezpečnosť

Funkcia obličiek podľa abstraktu zostala počas sledovania stabilná napriek mierne až stredne zníženému vstupnému eGFR. Toto pozorovanie je upokojujúce, ale 12 mesiacov a nekontrolovaný dizajn nestačia na spoľahlivé určenie skutočného sklonu eGFR ani na preukázanie prevencie zlyhania obličiek.

Autori nepozorovali klinicky významnú hyperkaliémiu ani závažné nežiaduce udalosti. Tento záver neznamená, že monitorovanie nie je potrebné. Pri sparsentane treba individuálne sledovať krvný tlak, objemový stav, kreatinín alebo eGFR, draslík a podľa platných informácií o lieku aj pečeňové testy. Pri poklese tlaku, akútnom zhoršení funkcie obličiek alebo objemovej deplecii je potrebné prehodnotiť súbežnú liečbu a hydratáciu pacienta.

Ako výsledky zapadajú do randomizovaných dát

Randomizované skúšanie PROTECT porovnávalo sparsentan s maximálne titrovaným irbesartanom u dospelých pacientov s IgAN a pretrvávajúcou proteinúriou napriek RAS blokáde. Randomizovaných bolo 406 pacientov (po 203 v každej skupine). Po 110 týždňoch bola proteinúria pri sparsentane približne o 40 % nižšia než pri irbesartane (pomer geometrických priemerov 0,60; 95 % IS 0,50–0,72). Chronický sklon eGFR (týždne 6–110) bol −2,7 oproti −3,8 ml/min/1,73 m² za rok (rozdiel 1,1; 95 % IS 0,1–2,1; P = 0,037), zatiaľ čo celkový 2-ročný sklon tesne nedosiahol významnosť (rozdiel 1,0; 95 % IS −0,03 až 1,94; P = 0,058). Kompozitný ukazovateľ zlyhania obličiek dosiahlo 18 (9 %) pacientov pri sparsentane oproti 26 (13 %) pri irbesartane – relatívne riziko 0,7 (95 % IS 0,4–1,2), teda bez štatisticky jednoznačného rozdielu.

Systematický prehľad a meta-analýza z roku 2024 zahŕňali tri štúdie s celkovo 884 pacientmi s IgAN alebo fokálnou segmentovou glomerulosklerózou, nie iba pacientov s IgAN. V porovnaní s irbesartanom bol sparsentan spojený s priaznivejším UPCR (pomer percentuálnej redukcie 0,66; 95 % interval spoľahlivosti [IS] 0,58–0,74), častejšou kompletnou remisiou proteinúrie (relatívne riziko 2,57; 95 % IS 1,73–3,81) a čiastočnou remisiou (relatívne riziko 1,63; 95 % IS 1,40–1,91). Rozdiel v eGFR oproti irbesartanu nebol štatisticky významný a hypotenzia bola častejšia pri sparsentane (relatívne riziko 2,02; 95 % IS 1,30–3,16).

Meta-analýza teda podporuje najmä antiproteinurický účinok. Pri interpretácii renálnych „hard“ endpointov treba zohľadniť malý počet štúdií, rozdielne populácie, odlišné definície remisie a dĺžku sledovania.

Praktické limity štúdie z reálnej praxe

• Retrospektívny dizajn prináša riziko výberového skreslenia a chýbajúcich údajov.
• Bez kontrolnej skupiny nemožno oddeliť účinok sparsentanu od prirodzenej variability proteinúrie, súbežnej liečby a zmien životného štýlu.
• Pacienti, ktorí mali dlhšie sledovanie, nemuseli byť reprezentatívni pre všetkých zaradených pacientov.
• Pokles proteinúrie je dôležitý náhradný ukazovateľ, ale sám osebe nenahrádza dlhodobé údaje o sklone eGFR, zlyhaní obličiek a mortalite.

Záver pre klinickú prax

V multicentrickej španielskej kohorte bol sparsentan spojený s rýchlym poklesom proteinúrie po 3 mesiacoch a s pretrvávaním účinku do 12 mesiacov. Výsledok je pozoruhodný najmä v prostredí, kde väčšina pacientov už užívala inhibítor SGLT2 a mala znížené vstupné eGFR. Nejde však o dôkaz, že sparsentan sám spôsobil celý pozorovaný efekt, ani o dôkaz, že krátkodobá stabilita eGFR znamená prevenciu zlyhania obličiek.

V praxi má rozhodnutie o sparsentane vychádzať z celkového rizika progresie IgAN, stupňa proteinúrie, krvného tlaku, funkcie obličiek, objemového stavu, súbežnej liečby, kontraindikácií a dostupnosti lieku. Po nasadení je potrebné plánované klinické a laboratórne sledovanie, predovšetkým krvného tlaku, kreatinínu alebo eGFR, draslíka a pečeňových testov.

Súvisiace články na portáli

• Sparsentan so SGLT2 inhibítorom pri IgA nefropatii: SPARTACUS a PROTECT OLE
• Kompletná remisia proteinúrie v štúdii PROTECT
• Algoritmus manažmentu IgA nefropatie podľa KDIGO 2025

Zdroj: García-Carro C, Rodríguez-Moreno A, Cordero L, Pérez-Gómez MV, Rusiñol HM, Pasache E, Morales A, Zamora R, Parra D, Villa J, Guillén-Olmos E, Coll-Brito V, Álvarez Á, Bordignon J, Arcal C, Gracia O, Delgado P, Soler MJ, Sánchez-Fructuoso AI. Twelve-month real-world outcomes of sparsentan in a multicenter Spanish IgA nephropathy cohort. Clinical Kidney Journal. 2026;19(9):sfag298. doi:10.1093/ckj/sfag298. DOI; PubMed PMID 42746507.

Ďalší zdroj: Abo Elnaga AA, Alsaied MA, Elettreby AM, Ramadan A, Abouzid M, Shetta R, Al-Ajlouni YA. Safety and efficacy of sparsentan versus irbesartan in focal segmental glomerulosclerosis and IgA nephropathy: a systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. BMC Nephrology. 2024;25(1):316. doi:10.1186/s12882-024-03713-9. PMID 39333921. DOI; PubMed; Plný text v PubMed Central.

Randomizované dáta PROTECT: Rovin BH, Barratt J, Heerspink HJL, et al. Efficacy and safety of sparsentan versus irbesartan in patients with IgA nephropathy (PROTECT): 2-year results from a randomised, active-controlled, phase 3 trial. The Lancet. 2023;402:2077–2090. doi:10.1016/S0140-6736(23)02302-4. PubMed.

Bibliografické údaje a hlavné výsledky boli overené 17. septembra 2026 cez PubMed/eutils, Crossref a otvorený fulltext meta-analýzy. Text je odborným informačným materiálom a nenahrádza individuálne klinické rozhodnutie.